Na Dni otvorených dverí 25. októbra ste okrem našich študentov a učiteľov mohli stretnúť množstvo zaujímavých ľudí. S jedným z nich, desiatnikom Igorom Molnárom,  profesionálnym potápačom Ozbrojených síl Slovenskej Republiky vám dnes prinášame rozhovor. Porozprával nám o tom, čo obnáša jeho práca a aké sú jej úskalia či radosti.

 Kedy ste sa rozhodli, že chcete byť potápač?

Potápačom som chcel byť odkedy som vstúpil do armády a zistil, že  je taká možnosť. Hneď ma to zaujalo. Okamžite som sa išiel informovať, či by som sa ním mohol stať aj ja.

Ako to prebiehalo?

Začal som si zháňať informácie a zisťovať, aké sú podmienky. Museli zistiť, či som dobrý plavec, či sa kamarátim s vodou, potom nasledovali lekárske prehliadky a vtedy to začalo. Bol to pomerne rýchly proces. Vedel som, že to chcem robiť a tak som sa snažil preto urobiť všetko. Celkovo trvá asi rok, kým sa potápač vyškolí a získa špecializáciu v danej činnosti. Niekomu to ide ťažšie, niekomu ľahšie. Mám kolegu, ktorý navštevoval vašu školu, je tiež potápač. Ten bol už na začiatku perfektne pripravený. Mal dobrú kondíciu, vtedy som si povedal, že tak tomuto  chlapík tu nebude mať problém.  Je to presne o tom, záleží, čo ste robili predtým, či ste športovali a načo ste zvyknutý.

Čo máte na svojej práci rád?

Teší ma to, že pracujem s ľuďmi, na ktorých sa môžem vždy spoľahnúť, sú to trénovaní profesionáli. Nie je nič lepšie, ako keď sa vaše hobby stane vašou prácou. Som rád zato, že môžem pomáhať a byť pri dôležitých momentoch, kde vďaka ponoru môžem prispieť k vyriešeniu problému. Žiadny ponor nie je rovnaký, každý má svoje čaro a vždy vás niečo môže prekvapiť – mám rád tú rôznorodosť. Nikdy by som nemenil.

Je vaša práca nebezpečná?

Určite je. Ale keďže každý potápač je trénovaný na všetky možné situácie, ktoré by mohli vzniknúť, riziko sa značne eliminuje. Od toho je tá príprava, aby vedel, čo sa môže stať a správnym spôsobom zareagoval, aby nebezpečnej situácii predišiel. Ak tak urobí, k nebezpečenstvu nedôjde. Na druhej strane si nikdy nepoviete, že mňa už teraz nič nemôže prekvapiť.

Koľko vydržíte pod vodou na jeden nádych? Koľko ste boli s prístrojom pod vodou najdlhšie?

Pod vodou na jeden nádych vydržím cez  minúty. S prístrojom je to hodina a pol. Pamätám si jeden dekompresný ponor, ktorý bol náročný nie je len svojou dĺžkou, ale aj náročnosťou. Len výstup nám trval 50 minút. Vyhľadávali sme vo vode pontóny, bolo to v jazere. Vtedy sme 50 minút stáli v hĺbke troch metrov. Krízové situácie si ale človek najlepšie zapamätá a môže sa z nich veľa naučiť.

black_bg_logo

Súkromná stredná odborná škola ochrany osôb a majetku

Odber noviniek

SSOSOOM ©  Všetky práva vyhradené