V dnešnej dobe sa oveľa častejšie ako inokedy stretávame s falošnými správami tzv. hoaxmi alebo fake news. Ide o vymyslené alebo nepodložené informácie, ktoré sa šíria médiami a majú ovplyvniť čitateľov želaným smerom. Na koľko nie je jednoduché ich odlíšiť od bežných správ, prinášame vám zopár tipov, ako hoaxy odhaliť a nenechať sa oklamať.

Všimnite si zdroj fotografií alebo videa

Často sa stáva, že sa k článkom prikladajú fotografie, ktoré boli odfotené na úplne inom mieste, a patria k inej udalosti alebo je to kompilát dvoch fotiek. Ak k článku v spravodajskom médiu nie je uvedený zdroj fotografie, je to prvý znak toho, že niečo nesedí. Redakcie si buď fotky zaobstarajú cez svojho fotografa, alebo ich prevezmú zo spravodajskej agentúry alebo ich kúpia vo fotobanke. V každom prípade však prevzaté fotografie musia patriť k udalosti, o ktorej sa v článku píše. To isté sa môže stať aj s videom. Napríkald hoax o tom, že veľké firmy vyrábajú mlieko z priemyselného oleja. Video, kde sa do pohára nalieva tekutina tmavej farby, ktorá má pripomínať olej. Následne sa prilieva voda a tekutina sa mení na niečo, čo vyzerá ako mlieko. Video sa šírilo s popisom, že takto nám výrobcovia klamú, avšak tekutina, ktorá sa do nádoby liala je tzv. mil tetx, dlho používaný v kúzelníckych trikoch. Išlo teda o manipuláciu, pretože tam nebol uvedený ani popis, ani dôkazy, že tekutina je mlieko.

Skontrolujte si svoje médium

Na základe toho, že médií je neúrekom a kontrola ich obsahu je časovo náročná, vznikol aj projekt konspiratori.sk. Stoja za ním 14 členovia komisie, ktorá sa skladá z vedcov, publicistov, odborníkov na sociálne médiá, učiteľov, historikov a iných. Médium, kde sa informácia nachádza, si preto veľmi ľahko môžete overiť v zozname konšpiračných stránok. Často sú ich majiteľmi ľudia, ktorí sa na úkor ľudskej hlúposti chcú obohatiť a to tak, že na svoje weby umiestnia reklamy na svoje pochybné produkty. Čitatelia im tak svojím zdieľaním pomáhajú k tomu, aby sa na ich web dostali noví zákazníci, ktorí neváhajú kúpiť napríklad ovocie, ktoré vylieči rakovinu.

Odkiaľ je článok prebratý

Nepreberajú sa len fotografie, ale aj celé články. Keď napríklad Slovenská tlačová agentúra vydá správu, preberú ju viaceré médiá a informácie sa šíria ďalej – takto je to v poriadku. Problémom je, keď sa preberajú nepravdivé a neoverené informácie napríklad z ruskej agentúry Sputnik. Tá bola neraz pristihnutá pri uverejňovaní klamstiev a aj to bolo jedným z dôvodov, prečo od nich Tlačová agentúra Slovenskej republiky prestala preberať správy. Príkladom je informácia, že migranti vo Švédsku formujú hnutie odporu. Účastníci pochodu pritom neútočili na obyvateľov mesta a nechceli ani vyjadriť to, že by malo Malmö patriť imigrantom. Prihovárali sa totiž politikom. Dôkazom toho je aj fakt, že sa zhromaždenie zaobišlo bez násilností a nemusela počas neho zasahovať ani polícia. Mesto navyše najskôr muselo pochod povoliť. 

Otočenie informácie

Ďalším spôsobom, ako vznikajú fake news je, že sa vyhlásenie otočí. Nedávno sa napríklad šírila informácia, že Rómovia dostanú drevo zadarmo. Zdieľali ste to aj vy? Naleteli ste. Pravda bola taká, že Vojenské lesy mali poskytnúť obciam drevný odpad a lis na jeho spracovanie. Lis by mali obsluhovať prevažne Rómovia na aktivačných prácach, ktorí na ňom budú vyrábať brikety. Toto palivo bude patriť obci, ktorá ho môže za nižšiu cenu predávať miestnym obyvateľom. Cieľom bolo, aby si každý obyvateľ palivo odpracoval a neodniesol si ho z lesa samovoľne. Cieľom toho, kto šíril výmysel, bolo nakloniť si verejnosť na svoju stranu a to za pomoci hnevu a nenávisti. Skúste sa preto dopracovať k pôvodnej informácii a urobiť si vlastný názor.

Študenti, používajte prosím svoj kritický rozum aj pri čítaní správ a nešírte informácie, ktoré nie sú overené. Zbytočne urobíte zo seba blázna a pomôžete tak tým, ktorí sa spoliehajú na to, že vaše predsudky sú silnejšie ako váš zdravý rozum.