Ocitnúť sa v lese, zvládnuť založiť oheň, postaviť prístrešok a plniť úlohy aj počas fyzického či psychického vyčerpania. Aj o tom je tzv. „Kurz prežitia“, ktorý museli naši tretiaci minulý mesiac absolvovať.

Je kurz prežitia bežnou súčasťou metodických postupov?

Áno je. Ale kurzom „prežitia“ ho nazývajú iba slangovo a zjednodušene naši študenti. Jeho oficiálny názov je Kurz ochrany života a zdravia (skratka – KOŽAZ).

Je vykonávaný v súlade so Štátnym vzdelávacím programom v prierezovej téme OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA uvedenej v prílohe ISCED 1, ktorý vydal Štátny pedagogický ústav. Ochrana človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, tiež pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho

bezprostredné okolie.

Prečo je kurz prežitia pre študentov povinný?

Sme stredná odborná škola a v rámci Školského vzdelávacieho programu, ktorý musí vychádzať zo Štátneho vzdelávacieho programu, kde je stanovené, že žiaci sú povinní absolvovať aj odbornú prípravu, ktorej súčasťou je okrem iného aj KOŽAZ. Inak by nesplnili podmienky pripustenia k praktickej časti Maturitnej skúšky. Je určený pre žiakov 2. a 3. ročníka. V 2. ročníku žiaci absolvujú jeho letnú časť, spravidla v máji, a v 3. ročníku zimnú časť, spravidla vo februári.

Čo všetko sa na ňom študenti naučia?

Dalo by sa povedať, že zároveň nič a aj všetko. Jednotlivé témy sú totiž preberané už v prvom ročníku na predmete Špeciálna bezpečnostná príprava v tematických blokoch Topografia, Meteorológia a Zásady pohybu a pobytu v prírode. Takže vlastne „nič nového“, ale súčasne je pre nich všetko nové, lebo to, čo sa teoreticky dozvedeli na vyučovaní, na kurze musia zvládnuť predovšetkým prakticky.

 

Študenti druhého ročníka súkromnej strednej školy ochrany osôb a majetku absolvovali pod vedením odborných inštruktorov kurz prežitia vo voľnej prírode.

Čo sa na ňom deje?

Na KOŽAZ je pre žiakov pripravené široké spektrum činností.

Žiaci sa musia vedieť orientovať na mape a v teréne počas dňa a aj v noci.

Musia si vedieť pripraviť stravu a to aj z prírodných zdrojov.

Musia vedieť upraviť vodu z prírodného zdroja tak, aby bola nezávadná.

Musia vedieť založiť oheň bez použitia zápaliek alebo zapaľovača.

Musia vedieť narábať s jednoduchými pomôckami ako sekera a nôž.

Musia sa vedieť správne obliekať podľa činnosti a počasia.

Musia poznať základné uzly a s ich pomocou si musia vedieť správne postaviť prístrešok pre skupinu i pre jednotlivca.

Musia si vedieť správne pripraviť lôžko na spánok.

Musia vedieť kooperovať s osobami pre nich menej známymi (v skupinách sú triedy „pomiešané“), ale zároveň musia vedieť podať výkon aj ako jednotlivci.

Musia vedieť správnym spôsobom komunikovať pomocou rádiostaníc.

Musia vedieť ako splynúť s okolím = maskovať sa.

Musia ovládať základy lanových techník prekonávania prekážok.

A toto všetko pri zvýšenej fyzickej (dlhé pochody s bremenom, nočné pochody) a psychickej záťaži (nedostatok odpočinku a spánku a musia plniť úlohu za úlohou).

Jednoducho na nudu sa určite sťažovať nemôžu.

Ako sa hodnotí jeho zvládnutie?

Výkony jednotlivcov, ale aj jednotlivých skupín, sú starostlivo sledované inštruktormi a učiteľmi. Hodnotia sa pripravenosť, výkony vo vyučovaných činnostiach, úroveň teoretických poznatkov žiakov o nich (z prvého ročníka) a predovšetkým úroveň ich zvládnutia pri praktickej činnosti. Ďalej sa hodnotí fyzická zdatnosť a psychická odolnosť, teda úroveň zvládania fyzickej i psychickej záťaže.

Po kurze sú žiakom vydávané certifikáty o jeho absolvovaní. Tieto môžu pre našich absolventov tvoriť konkurenčnú výhodu na trhu práce v oblasti poskytovania služieb súkromnej bezpečnosti pred inými uchádzačmi.

Stáva sa, že občas niekto kurzom prežitia neprejde?

Áno. Jeden zo zimných turnusov bol realizovaný v extrémne nepriaznivom počasí. Pri zemi mrzlo, ale z oblohy padal dážď a do toho všetkého fúkal nepríjemný a dosť silný vietor. Účastníkov bolo vtedy okolo 35 a traja žiaci to nevydržali a kurz svojvoľne opustili. Napodiv ale dievčatá, ktorých tam bolo asi 7, vydržali všetky.

Nie je však našim cieľom žiakov „zničiť“. Oni nie sú príslušníci špeciálnych jednotiek, ktorých pri takomto výcviku vysadia niekoľko desiatok kilometrov od civilizácie a dajú im súradnice miesta kam sa majú dostať v určitom časovom limite. Aj na kurze sme stále školou a vyučujeme. Všetky činnosti by mali mať naši žiaci teoreticky zvládnuté (zámerne som použil podmieňovací spôsob, lebo niekedy až žasnem nad tým, koľko toho pozabúdajú) a priamo na kurze najprv teoreticky zopakované a potom aj predvedené. Oni v podstate musia preukázať len to, že určitú zručnosť v jednotlivých praktických činnostiach zvládli. Ak to nedokážu na prvý raz, určite „to dajú“ na druhý pokus. Otázkou je potom len ich vnútorná motivácia, či v hodnotení budú „na čele“ alebo sa ocitnú „na chvoste“.

Čo najzaujímavejšie sa vám stalo so študentmi na kurze prežitia?

Bežné sú otlaky, „svalovica“, drobné poranenia nožmi, malé popáleniny, premoknuté spacáky kvôli nesprávne postaveným prístreškom, prebdené noci kvôli zime, ale mne osobne sa najviac páči „štúdium študákovej duše“.

Je veľmi zaujímavé pozorovať zmenu osobnosti žiaka pri zmene prostredia. V škole je to „aktívny vševed“, ale pri praktickej činnosti už nie je taký suverén a snaží sa svoju neistotu skryť. Naopak, „šedá myška“ sa tak chopila velenia, že aj vojaci by sa čudovali.

Jeden zážitok bol okrem zaujímavého aj veľmi stresujúci. Jedna skupina zablúdila pri nočnom orientačnom pochode. Bolo to pre mňa nepochopiteľné, lebo orientácia bola jednoduchá – po vyznačenej ceste asi 2 kilometre tam a potom naspäť. Pri „prechádzkovom“ tempe 4km/h to mali mať zvládnuté za hodinu. Ale keď sa ani po hodine a pol ešte nevrátili, začali sme nadväzovať spojenie najprv rádiostanicami a potom aj mobilnými telefónmi. Ale boli vo vlnovom „tieni“ a dlho sme sa s nimi nevedeli spojiť. A oni naďalej blúdili a my sme nevedeli, kde sú. Až nakoniec po dvoch hodinách sa dostali do signálu a mohli sme ich tak navigovať späť do tábora. Vtedy mi odľahlo, lebo za žiakov nesieme zodpovednosť my – učitelia.