Prinášame vám článok, kde sme vyspovedali úspešného absolventa Adama Youssifa. Prajeme príjemné čítanie ?

Ahoj Adam, si úspešným absolventom Strednej odbornej školy ochrany osôb a majetku v Bratislave, povedz nám, ako si spomínaš na svoje štúdium na tejto škole?

Školu som si vybral z vlastného rozhodnutia a navštevoval som ju rád. Bolo zaujímavé sledovať ako sa škola vyvíja. V kolektíve sme sa našli ľudia, ktorí sme si sadli. Občas nebolo jednoduché zladiť brigády so školou, no všetko dobre dopadlo.

Ktorý predmet bol pre teba najobľúbenejší?

Bavila ma angličtina s pánom Kadlecom a pútavo prezentoval svoj predmet kriminalistiky aj pán Štrpka.

Môj najobľúbenejší predmet však bola telesná výchova. Páčilo sa mi, že sme mali rôznorodý pohyb každý deň. Bývalý učiteľ Martin Zagorov, súčasný Peter Ciho a Rudolf Ďurica, všetci k nám žiakom chovali kamarátsky prístup a pritom si udržali profesionalitu. Boli zodpovední k predmetu ktorý učili a vedeli k nám pristupovať individuálne. Týmto by som ich rád pozdravil a zároveň poďakoval za trpezlivosť s nami, pubertiakmi.

Čo ti dala naša škola do života?

V rámci štúdia som mal viacero príležitostí prezentovať školu na rôznych akciách, kde sme boli aj dobrý kolektív. Či už to boli vystúpenia, alebo DOD a vždy som sa ich rád zúčastnil. Odmalička som cítil, že komunikovať s ľuďmi, či prezentovať sa, nie je vôbec moja silná stránka a chcel som sa to naučiť. Tieto akcie boli pre mňa taký odrazový mostík, na ktorom staviam dodnes.

Čomu sa po doštudovaní školy venuješ?   

Pracujem ako tréner parkouru pre deti aj dospelých. V našej akadémii Parkour Škola vedieme rôzne pohybové kurzy a organizujeme letné tábory. Tvrdím, že deti učím, netrénujem, lebo tréning pre mňa nie je len forma fyzickej námahy, ale aj priestor na pestovanie sebavedomia, disciplíny, vzájomného rešpektu a iných dôležitých aspektov pre bežný život.

Momentálne sa tiež pripravujem na príjmačky na Pedagogickú fakultu UK, odbor Liečebná pedagogika.

Pomohla ti naša škola pri tvojom momentálnom zamestnaní?

Vďaka tomu, že som mal dostatok pohybu aj počas vyučovania, mohol som sa rozvíjať v tom, čo ma baví. Keďže sám momentálne učím a mám na starosti desiatky detí, spätne sa zamýšľam nad prístupom jednotlivých profesorov k nám a to mi pomáha zlepšovať sa vo vzťahu k svojim žiakom.

Povedz nám viac o tvojej chorobe, ktorá ťa sprevádza od malička a ako proti nej bojuješ.

Od siedmych rokov trpím reumatoidnou artrítidou, čo je ochorenie pri ktorom imunita útočí na vlastné bunky. Najčastejšie mi to spôsobuje zápaly a stuhnutosť na kĺboch. Ide momentálne o nevyliečiteľné ochorenie, ktoré sprevádzajú silné, chronické bolesti a únava. Nikdy to nebola vec s ktorou by som sa práve chválil a väčšina ľudí ani donedávna netušila, že mi niečo je. Spätne to beriem ako svoju silnú stránku, vďaka ktorej si dokážem vážiť aj veci, ktoré bežní ľudia berú ako samozrejmosť a dáva mi to schopnosť vidieť „za horizont“.  Toto ochorenie sa dá iba tlmiť ťažkými liekmi, no veľmi mi pomáha aj to, že sa takmer neustále snažím hýbať, pestro sa stravujem a mám pozitívny prístup k životu.

A na koniec, prečo by si odporúčal chodiť na našu školu potencionálnym záujemcom?

Školu odporúčam každému, kto má záujem byť prínosom pre spoločnosť, rád športuje, chce pracovať na svojej osobnosti a zároveň byť súdržný, disciplinovaný a v prvom rade si uvedomuje, že s autoritou prichádza zodpovednosť. Vidím, že sa škola rozvíja každým rokom, je otvorená novým možnostiam a ja určite neľutujem štyri roky, ktoré som v nej strávil.